PEACE, NO WAR – IMPOSSIBLE !

„Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami.“ _{Carl von Clausewitz}

Tiež Vás dokážu naštvať tie reči PEACE, NO WAR atď. ľudí, ktorý si myslia, že niečo v skutočnosti takýmito rečami zmenia? Nie? Mňa hej, lebo trepú hovadiny a nemajú prehľad o tom čo sa na medzinárodnej scéne deje. Vysvetlím.

Je to krásna idea, svet, kde nie sú vojny, nemyslíte? Dala by sa aj zrealizovať, keby na svete neboli ľudia, alebo keby každému išlo len o mier. Avšak týchto odvážnych „Donov Quijotov“ bolo na tejto modrej Planéte už veľa. Nechcem ich nijako spochybňovať idey, lebo hovorili o zastavení niečo čo ničí ľudského ducha a telo už storočia. Reči, ale neznamenajú nič, preto sú títo ľudia ničím viacej ako populistami. Pozrime sa, ale na našu históriu, je to prehliadka neustálych konfliktov a garantujem vám, že nenájdete v celej histórii rok kedy sa niekde na svete neviedla vojna čo i len krátka.

Je to v našej krvi. Clausewitz bol síce nemecký generál, ale bol to tiež realista. Vojny na svete sa nedajú skončiť, musela by skončiť aj politika a ak skončí politika nastane anarchia a ak nastane anarchia nastúpi obmedzovanie slobody čo vedie k sporom a vojnám. Je to začarovaný kruh, ktorý, keď niekto rozpletie bude uznávaný ako boh, či snáď to bude Boh sám.

Všetci kričia, zastavte vojny v Afrike, na čo máme OSN! Sme len ľudia a nemôžeme zastaviť niečo čo je našou prirodzenosťou. A ako chcete zastaviť niekoho kto má zbraň? Schválne ako zastavíte človeka pripraveného zabíjať? Ak ho zastavíte budete boh. Môže sa vám ho podariť presvedčiť, ale nezastavíte toho ďalšieho. Človek so zbraňou sa dá zastaviť len zbraňou. A tu je ten začarovaný kruh, že nakoniec aj vy musíte použiť zbraň a tým rozpútať vojnu aby ste zastavili druhú skupinu, ktorá vás chce zbaviť života, ktorý vám nedala, ale zobrať vám ho môže. Biblia hovorí, že nesmieš zabiť človeka, lebo si mu ten život nedaroval, život každý dostal od Boha. To je krásne, lenže Biblia je skorej doporučenie a filozofická zbierka než presný návod ako žiť. Veľmi málo ľudí, žije podľa humánnych zákonov.

Dá sa to? Pýtam sa. Áno, ale svetový mier je nemožný ešte minimálne 100 rokov ak vôbec. Pozrite na Európu, ešte na začiatku 20. storočia sme sa tu masakrovali a rozohnili sme dve svetové vojny priamo zo srdca Európy. Nakoniec sme však prišli na to ako zastaviť vojny, keď padol Východný blok a čiastočne sme ukončili masakre na Balkáne priletela na starý kontinent holubica mieru.

Podľa mňa je jedna z možností ako ukončiť vojny v Afrike snažiť sa pomôcť, ale nie zbierkami peňazí a trepaním niečo o svetovom miery. Všetci čo „trepali“ o svetovom miery a bolo ich veľa, od Pia XII. cez Einsteina, Lenona, Hippies, Bona Vox až po princeznú Dianu, ktorá ruku na srdce ako jedna z prvých začala aj chodiť do týchto miest a ukazovať sa v bojových zónach. Ale čo urobili ostatný? Len mleli pántom a sedeli na zadku v bezpečnej Európe či USA. Svetový mier nezískame rečami, ale činmi. Majú krásne idey títo ľudia, ale rečami ešte nikto nič neurobil. Jasné rečami to začína, ale rečami to aj niekedy končí. Na druhú stranu mier donesený na bodákoch je horší ako nič nerobenie. Preto je treba nájsť niečo medzi tým.

Pomáhať, ale nie len dávať peniaze, tie mier nezachránia, ale snažiť sa ľudom vysvetliť čo to je demokracia a aké má pravidlá, ukázať, že existuje aj iná cesta než vojny. Ak niekto neustále hovorí o miery a neurobí nič, maximálne daruje na UNICEF a hovorí niečo človeku, ktorého to nezaujíma, že nie je humánny a je chladný. Človek takto očerňovaný mentorom mieru, môže len povedať, že: „ Lepšie je byť chladný ako pokrytecký. “

Nič sa nedá zachrániť ani svetom bez zbraní, pretože to nie je zbraňami, ale ľuďmi. Ak vás niekto bude chcieť zabiť urobí to aj kameňom či rukami. Odzbrojenie nič nerieši!

Lenže zápasy a vojna boli vždy súčasťou politiky ako som poznamenal na začiatku, teda buď je to začarovaný kruh, alebo sa dá bojovať aj inak, než sa zabíjať ?

Jedno viem iste budem sa neustále smiať ľudom o miery hovoriacich, ale nič nekonajúcich, lebo taký sú horší než človek čo nerobí nič, ktorý aspoň šetrí kyslík.

Pamätajte! „Reči o miery vždy zaniknú vo víchrici vojny.“

Maňas

ŽENY

Odjakživa som rozmýšľal nad ženami, stále a prišiel som na to že ste natoľko zložité (Niekedy ani sami neviete čo chcete), že sa tým budem zaoberať asi do konca života, vzhľadom na to, že mám 21 to vyzerá na dlho, no: " Ak Boh dá ! "

Stvorenia z Venuše.

Ženy moja neustále omieľaná téma na písanie, ktorá sa nikdy nepreje. Na tieto riadky som zachytil moje myšlienky honiace sa mi hlavou potom čo ma opustila moja priateľka. Človek si povie jeb@ť na to, ale ono to nejde. Prvý deň po, je fajn, snažíte sa na ňu nemyslieť a darí sa Vám to. Potom sa pomaly vynárajú spomienky na spoločné chvíle na spoločných miestach sa cítite osamelý aj keby okolo Vás dupotal metalový kotol a oproti Vám na pódiu stála Metallica, aj tak by ste mal v.... a len by ste hľadel do zeme. Na týchto srdce drásajúcich miestach cítite znova jej parfum a prežívate tie krásne okamihy blaženej zamilovanosti. Nuž, ale čo Vás to môže zaujímať veď sú to moje sr@čky a ja Vám ich ani nepredhadzujem len som si urovnával v hlave svoje pocity a snažil sa ich zachytiť na papier, teda skorej na monitor.

Muži a city.

My muži a city. V živote nemáme veľa príležitostí ukázať našu jemnú stránku prejaviť sa naplno citovo, prejaviť lásku. No uvažujme, k matke ( rodičom, rodine) a žene, ktorú milujeme. (Zabudol som deti, veď mám 20, nič nevyčítajte.)

Poznáme to všetci, zamilujeme sa sú to tie pocity, ktoré sú skoro v každej pesničke či básni. Je to super stav. Láska – pobláznenie zmyslov sprevádzané nelogickými konaniami. Z väčšinou mojich kamošov sa ich lásky rozišli ako prvé. Dosť ich to položilo a po takomto sklamaní sa k láske neobracali, ženy brali buď ako kamarátky, alebo ako tvory opačného pohlavia s ktorými si vzájomne vymieňame telesné tekutiny – čiže len ako bytosti uspokojujúce ich heterosexuálne chúťky. Kašli na to láska? Zbytočnosť ! Za tento Náš mužský postoj voči ženám si však môžu ženy sami, svojou panovačnosťou a využívaním mužskej dobroty a obetavosti v začiatkoch vzťahu. Jeden veľmi dobrý kamoš, ktorý sa s ňou rozišiel ešte než sa dali do hromady – on je prípad sám o sebe, totálne ne ňu jebal, asi ako ja keď som sa rozhodol dať dohromady s kamoškou, trvalo to týždeň a ani som nemal odvahu jej to povedať, príčinou môjho rozchodu však bola iná žena. U môjho kamoša to bola lenivosť, či skorej strach dať sa dohromady z niekým a vydržať vo vzťahu a trocha sa obetovať.

Vždy mi to takto dopadlo či skorej vždy a stále dávam šancu na urovnanie krivdy, ktorú na mne ženy spáchali. (Krivdy !!! – o tom neskoršie a sľubujem vrátim sa k tomu.) Teraz prehľad mojich sklamaní.

Môže si za všetko človek sám?

Moje chápanie sveta – prvá láska sa mi objavila v druhej triede na základke. Poznáme to sladké rečičky medové pusinky. U mňa to tak nebolo a asi to aj predurčilo moje ďalšie smerovanie so ženami. Nechcela ma opovrhovala mnou, a tak ďalej. Chybu hľadám v sebe, asi som jej to nemal povedať až na konci základky – sme aj tak kamoši.

Druhá láska, bola čiernovlasá dievčina zo stredného Slovenska. Chodili sme spolu tak mesiac? Bola to moja prvá opätovaná láska . Začal som písať zamilované dopisy. Keď ste na strednej nemôžete so dovoliť horečnaté telefonáty každý deň. Ako som povedal trvalo to mesiac. – Sme v kontakte.

Tretia láska a štvrtá žena môjho života. (Tá prvá je moja matka, že áno !) – Po posledných udalostiach jediná žena ktorej verím. Takže Silvia (hah, povedal som jej meno), tak po priadku prvá – Andrea, druhá – Veronika a potom Silvia. Blond vlasy ? Asi hej, ale nie som si istý či som to dobre definoval, nikdy mi nešlo odhadovať farby, modro – zelené oči a pekná postava, taká rovno na zakúsnutie a to nie som nejaký zvrhlík, jej postava mala veľmi veľa do seba. – Trvanie mesiac a pol. Z rozchodu som bol natoľko v prdeli, že som sa začal učiť a zamestnal sa v bare. Ani nie dva mesiace po Silvii, opäť sa so mnou rozišla ona som spoznal Hanku. To ako vyzerala a čo som k nej cítil napíšem neskoršie, v samostatnej kapitole. Myslím, že toho neskoršie napísaného bude toľko, že to vydá na knihu.

Aj tak na koniec prídete na jedinú vec. Vernosť a priateľstvo sú žene a láske neznáme. Jediné čo si môžete vážiť je priateľstvo medzi mužmi. Nie som však gay a tak musím povedať, že s mužmi sa tak dobre v posteli a inde baviť nedá ako zo ženami. Dá sa povedať staré dobré: „ Zo ženami blbo bez nich ešte horšie.!“ – to ani nejde predstaviť si svet bez žien ako ani nejde predstaviť si svet bez mužov. Všetci aj tie najzapálenejšie lesbičky – feministky musia uznať že život musí byť v rovnováhe tá rovnováha je muž a žena navzájom sa potrebujú a priťahujú.

Planetárny problém, atď. ....:

Sú azda ženy z Venuše a muži z Marsu? Alebo je Eva vytvorená z Adamovho ľavého rebra aby chránila jeho srdce?

Ak sa na to pozrieme z kritickej stránky, tieto povesti nevytvorili dominantný muži, aby tým upevnili svoj postoj voči ženám. Keď nechceli uraziť ženy a chceli byť ohľaduplný, tak dali Eve ako zástupkyni žien úlohu chrániť Adamov najcennejší orgán - srdce. Je to férové a stavia to ženu a muža do pozície, keď jeden bez druhého nemôže existovať. A keď sa bavíme o najcitlivejšom mieste mužského tela, tak je to celé telo. Rešpektujeme jeho silu a snažíme sa „ho“ udržiavať v chode alebo v lepšej kondícii.

Niektoré zástupkyne nežného pohlavia napadne rozkrok ona mocná a bolestivá slabina ktorou nás boh obdaroval. Nie je tomu tak, každý chlap je ponížený kopancom do jeho nástroja, ale ak niektorá z Vás zasiahne naše srdce, tak to bolí viacej a omnoho dlhšie než keď trafíte nášho menšieho kamaráta. A čím viacej Nás zasahujete do nášho najslabšieho miesta, tým viacej sme voči bolesti otupený a stávame sa povrchnejšími a len Vás milé dámy využívame. – Predtým ste využívali vy nás, teraz sa karta obráti. Tak povie každý Vašou ľahostajnosťou sklamaný muž.

Najhoršie zo všetkého je asi ženská krutosť voči chlapskému snaženiu. Vždy máte niečo proti, vždy ste z niečím nespokojné. – A tak vážený páni ja som zvolil taktiku vlastnej spokojnosti s vlastnými činmi, pretože takto je aspoň jeden v tom vzťahu spokojný.

Niečo bude na tom, že sme každý z inej planéty. Veci musia byť v protiklade, pretože protiklady sa priťahujú, nič proti homosexuálom.

ARISTOTELES - „Už oddávna je ľuďom vrodená vzájomná láska, obnovovateľka starej prirodzenosti, ktorá sa usiluje urobiť z dvoch jedno a uzdraviť ľudskú prirodzenosť. Každý z nás je teda polovicou pôvodného človeka, lebo vznikol rozrezaním podobne ako ryby tľapky, z jedného sa stali dvaja; každý ustavične hľadá svoju polovicu... Ľudská prirodzenosť bola pôvodne jedna a my sme boli celí ľudia: teda túžba a úsilie po celku sa nazýva láska.“