piatok 23. augusta 2013

Be all you want to be...
It is very easy to say but very hard to achieve. First and foremost, you have to realize one thing – WHO DO YOU WANT TO BE? It was Arnold Schwartzeneger who famously said this simple thought.

„You have to realize who do you want to be. Not what but who! I do not think what you parents want you to be or your teachers told you to be, but you. It is about what do you want! You need to thinks outside the box. What makes you happy?“

Generally, Arnold was right, he is the one of the people who proved this and created this mantra out of his own experience. You can hear this from every successful person - that you have to do things that makes you happy. This is the core of success and of course hapiness. After realizing who do you want to be you are able to scrifice your time, energy, your whole life to your dream. After all you will found out that it was not a wasted time. There will be a situations, when you need to do something else to get to your dream, that is OK. But you must never take eyes from your dream, you must pursuit your dream.                                         
                                                                                                          
FAILURE, DEDICATION, NO FEAR
Failure is very important in life. It presents knockout which kicks you out of the wrong way. It is an alarm that tells you that sometihng is wrong and you need to rethink your way how you are living you life. Failure is not a total, failure is never end of life, it is always restar, it is storm which clean all you mistakes and offer you brand-new shiny day. You can not always win but you need to take decisions, you need to have a courage to go for it whatever it takes. Because if you will affraid of life you will move nowhere. There is a lots of pain in life, there is a lots of failures, but you need to get through them. Remember that you are your own limit, nobody can stop you or tell you what to do, only you know what is good for you and only you know what do you want. You are creating yourself!

DECISION
Each and every day you are fighting with yourself. This battle is carried in your head – where you must decide and where everything starts. At the beginning is the idea but it starts only if you make a move – the decision. Everybody have an idea but only few people can start to transform their ideas into reality and only the very few will succeed.
You are as far from your goal as long you are waiting. Hesitation to act killed more dreasm than failure. Lack of action is always worst than wrong action. Never affraid of loosing, thats a part of life.
Trust yourself, gain experiences, skill and stay focused on your goal. Never affraid of losses or pain, it will soon passes. If you are going through the hell keep going even the Hell has its end. You must act, by sitting and waiting you will achieve nothing. You have to grab a chance, hold it and squeeze it.

DO NOT LISTEN TO PEOPLE WHO NOT SUPPORT YOU

If somedoby tells you that you are not good enough – DO NOT LISTEN THEM! You are defining yourself and you have responsibility for your acts. Only you know what you are capable of. It is your life and they do not know anything about you. Everybody can be successful but only few will acctually make it. After all there will be success, it will comes but it is important for you to answer on this. 

...HOW MUCH ARE YOU ABLE TO SACRIFICE FOR SUCCESS?

Maňas

sobota 8. septembra 2012

Dum spiro, spero!


Dum spiro, spero! Cicero

Podľa kalendára, ktorý vypracovali Mayovia niekoľko milénií naspäť, mal byť tento rok koncom sveta. Všetci si isto pamätáme na proroctvá Nostradama, ktorý povedal, že rok 2000 bude koncom sveta a môžeme menovať stovky ďalších „veštcov“. Podobné teórie postavené na piesku sa ujali v Holywoode, aj v knižnom svete, ale našťastie nie v hlavách ľudí, aspoň dúfam. Tento starobylí národ sa už nemôže brániť, že to nemysleli tak ako sme to my pochopili. Rozum nám vraví pozrieť sa na problém aj z iného uhla, sme osvietený ľudia 21. storočia sme naučený pochybovať, aspoň niektorí. Internet je nikdy nekončiaca knižnica, plná neoverených informácií. Raz, myslím, že to bolo počas môjho štúdia na štátnice som sa dostal k zaujímavému článku. Obsahoval teóriu, ktorá vysvetľovala, že Mayovia videli rok 2012 ako rok veľkých zmien a radikálnych krokov, nie ako koniec sveta. Môže to byť pravda aj nemusí, ja si však vyberám to čo mi viacej sadne.
Ak sa retrospektívne pozrieme na tento rok – menilo sa toho veľa, prevažne vlády, partneri, zamestnania, obľúbené značky tabaku, ale hlavne išlo o zmeny osobnosti. Neviem ako vy, ale ja som si začal uvedomovať chyby, pokúšam sa ich meniť a pretvárať. Hm...táraniny ako každé novoročné predsavzatie – lenže veci sa skutočne dali do pohybu. Pozorujem to aj na životoch ľudí vôkol mňa. Na to aby sme urobili potrebné kroky ku zmene musíme v sebe objaviť nádej a odvahu. Musíme veriť, že sme schopný dosiahnuť to čo chceme a musíme tak aj vykonať. Nádej bez odvahy je ako kaviareň bez kávy. Nikto nám nepovie čo máme robiť, to je len na nás. Nikdy sa nemôžeme spoliehať na ostatných, vždy je lepšie veci si vybaviť sám, ak vám niekto pomôže je to plus, ale nikdy nemožno byť na niekom závislí. Kľúčom k úspechu je nikdy nebyť so sebou spokojný a stále sa zlepšovať, to platí ako v partnerskom vzťahu, tak v škole, športe aj práci. Úprimne, kto nechce byť úspešný?   
Netreba sa nikdy báť posunu vpred, kroku do neznáma, netreba mať strach zo zmien. Každá jedna skúsenosť je poučná, ak sa to nepodarí, tak ste zasa o niečo múdrejší. Obdobie mladosti, je obdobím chýb a omylov, kde z každého sa poučíme. Človek akokoľvek múdry nemôže sa vyvarovať chybám tie sa stávajú. Hlúpy človek chyby opakuje, preto sa nikdy nepoučí. Že sa zmeny ťažko robia? To by potom stáli za nič, keby jednoduché kroky viedli k zásadným zmenám. Všetko závisí od odvahy konať. Život je ako vysokohorská turistika (alebo plávanie, alebo čokoľvek iné) vyberieme sa na vrchol a je to náročné, potom stojíme na vrchole a vidíme tú krásu a ten pocit, že sme to dokázali. Potom je len na nás či pôjdeme ďalej, ak sa chceme niekam posunúť ideme na ďalší kopec. Zostúpime a to robíme s lepším pocitom, lebo v dedine v údolí nám ponúknu šálku „kafe“. Tento bod môžeme nazvať stagnáciou rovnakou, ako keď zostávame na vrchole (pretože sú tu ďalšie, ktoré treba dobývať) . Aby sme dosahovali nových vrcholov musíme sa dostať cez dediny v údolí, kde sa cítime pohodlne, ale musíme prekonávať vyššie a vyššie kopce a hory. Zostupy sa stávajú ťažšími a my musíme prekonávať pohodlie údolí aby sme vyrazili znovu dobývať výšiny.
Horolezeckou metaforou som sa pokúšal hodiť na papier myšlienku stanovenia cieľov a ich dosahovanie. Človek by sa nikdy nemal báť konať, vždy musí nájsť v sebe silu na rozhodnutia a vždy musí ísť vpred, neotáčať sa, nezastavovať. Ak si raz povie, že ten vrchol chce dosiahnuť, nič mu nesmie stáť v ceste. Najhorším nepriateľom v dosahovaní cieľov je človek sám, pretože len on sám predstavuje hranicu, ktorú treba prekonať. Každý deň je príležitosť vykonať niečo nové!
Prekonávajte hranice – prekonávajte seba!
Veľa šťastia a odvahy konať!
Maňas...

streda 12. októbra 2011

Riško pustil balónik alebo „Hranol“ sa vracia.





A čo deti? Nemyslel niekto na deti? Euroval je stabilizačný prvok EÚ aby sa kríza vzniknutá v krajinách južnej Európy nešírila po celom trhu. Finančný dlh aký sa vytvorí, peniaze čo to bude stáť sú ďaleko za hranicou o ktorej Sulík hovoril. Euroval bude schválený, len nás to stálo vládu. Áno nápis hovorí jasne : „Bez komunistov a eštébákov.“ Pravda, nanešťastie v SMERe ich je viacej než dosť, aj za celú politickú scénu. A čo darebáci a zradcovia? Tak tí už obsadili rady SaS. Smutné, celkom som im veril. Aj keď som skeptický realista, veril som tomu, že nie je možné aby sa nová strana, plná mladosti a nádeje, liberalizmu a slobody, dala do spolku s Robom „Hranolom“ Ficom.





Ruku na srdce „Hranol“ v tom vie chodiť, ten chlapík je politik a čo sa týka politickej príslušnosti, nikdy neopustil marxistické základy, na ktorých stojí jeho socialistická autokracia. Večný odporca slobody prejavu, ktorému sa nepáči žiadna kritika, s aroganciou zatieňujúcou aj výšku dlhu Grécka, sa za každú cenu snažil položiť túto vládu. Odborári by sa mohli pohnúť do práce a nie strašiť na hraniciach, aj tak sú s Hranolom za jedno. Za čo chcú zvýšenie platov, veď sme nič nevymysleli, len spracovávame nápady Nemcov a Francúzov. Za čo chceme vyššie platy, že nám vo VW ukážu ako sa to montuje a my tam potom chodíme drieť? A nedivme sa, veď treba nám trocha iniciatívy a nápadov, nie len tuho pracovať jak tupci, ale bez nápadov. Slováci bohužiaľ ešte stále pracujú na princípe, svoje mám spravené osem hodín prešlo idem na pivo. A tak to tu aj vyzerá, stádo, bez nápadov čo sa ženie za každým kto mu nasľubuje viacej peňazí a menšie dane. Že pošleme zlých Nemcov, Francúzov a Kórejcov preč? Lebo neplatia dane, áno pošlime, som zvedavý čo budeme potom robiť. Dá nám Hranol z nakradnutých fondov EÚ? To sa radšej ani nepýtam kde sú.



Je treba si uvedomiť, že ak sa Hranol dostane k moci, bude znovu rozhadzovať peniaze. Kritizovaný stabilizačný prvok budeme s radosťou prijímať aj my, pretože pán Fico rozdá aj budovu úradu vlády! Európe dávame to, čo je našou povinnosťou, nikto nás do eurozóny nelákal, my sme tam chceli byť. Znovu sa objavuje naša kreténska, slovenská povaha tupých hláv, že ak z toho niečo máme radi tam budeme. Náhle, keď po nás niekto chce pomoc, my máme tisíc výhovoriek, prečo nie. O čom tu vlastne točíme? Aj tak im peniaze požičiame. Budeme súčasťou európskeho stabilizačného prvku. Len nám padla vláda čo je škoda. Partia bola takto rozohraná, škoda, že časť obrany dezertovala a nestála za jedno so zvyškom. Výhovorky o tom, že to je v rozpore s koaličnou, zmluvou. A čo homosexuáli, čo užívatelia marihuany o ktorý sa SaS opierala tiež? Nič. Koaličná zmluva je super akt, ale je treba modifikovať dohody ak sa mení prostredie. Platí to dvojstranne. Nová slobodná strana liberálov, paráda, veľmi skoro sa naučili profitovať, ale nenaučili sa strategicky myslieť. Potrebovali sa dostať k moci, oslovili ľudí, ktorí boli nerozhodní, ponúkli tretiu cestu a doviedli nás nikam. Johnny Cash - Slota a Hranol - Fico, sú späť a na koni. (Osobne toto prirovnanie považujem za urážku špičkového speváka.)



Takže buď začneme skutočne drieť, ale aj hlavou, aby sme za niečo stáli. Nesmieme byť len lacnou pracovnou silou, ale aj národom s nápadmi. Nesmieme to nechať na Nemcoch, že oni to vymyslia. Potom si zaslúžime otročiť za minimálnu mzdu, veď len uťahujeme matky. Musíme začať myslieť a hlavne každý sám za seba, už sa pustime tej komunistickej dogmy štát sa postará, pretože nepostará. Najskôr sa snažme postarať sa sami o seba! A už kurva nefňukajte Slováci, už nehádžme všetko na Európu a Úniu. Oni nás majú na háku, veď ak sa nám nepáči tak vystúpme. Nikto nás tam netlačil. Je treba si uvedomiť, že musíme konať a makať, nie sa len nechať viesť. To ale neznamená konať sebecky.



Ešte jedna vec, v Maďarsku vládli socialisti dlhšie ako jedno obdobie a kam dostali Maďarsko? Toľko miliárd eur koľko sa tam natlačilo aby ekonomika ustála krízu sa a ani do kalkulačky nedá. A prečo? Lebo vše rozdávajúci socialisti.



Pre toto nechápem, akú sumu musela SaS dostať aby položila vládu. Pretože aj blb si spočíta, že to takto Radičová urobí, že bude hlasovať o dôvere vláde. Zelenými papierikmi na podporu premiérky vydláždili cestu SMERu, ktorý vie ako zlikvidovať verejné financie.





Tak ja si idem makať na seba a celý tento štát sa budem snažiť čo najskorej opustiť. Ako povedal klasik: „ Posledný kto bude odchádzať nech zhasne svetlo.“






Maňas

utorok 11. októbra 2011


Keď cigarový dym sa vznáša nad rozpadom vlády


Každý sa pýtal prečo sa o Slovensku nepíše viacej a mohli by sme sa viacej ukazovať svetu. Na túto dlho pokladanú otázku dali odpoveď naši politici, resp. strana SaS s Richardom Sulíkom na čele. Človek si otvorí BBC World news a tu pod Juliou Tymošenkovou odchádzajúcom v putách, vidí nadpis, že Slovensko má v rukách osud Eurozóny. Jeden si zmyslel a zvyšok strany sa ku nemu postavil. Druhý v tom vidí len politický kapitál a ako jeden môj kamarát poznamenal, keď vláda padne „ Tak si na tom Fico bude leštiť ego.“ Je to „nečakané“, že taký populista by si neleštil.


Stále prebieham BBC, New York Times, The Independent a podobne. Všade je, Tymošenková a Slovenský parlament, aj so zákonom o eurovale.


Je náznakom politickej schyzofrénie, ak sa niekto schováva za liberalizmus a je za Slovensko, dokonca podporuje vládu, no na druhú stranu ju ide zničiť. Áno, premiérka sa rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale, hlasovaním o dôvere vláde. Už je toho dosť, premiérka urobila rázny krok, pretože sme celému svetu na smiech. Zákon sa príjme, alebo to nemá zmyseľ.


Prečo Grécku nepožičať? Pretože, gréci protestujú pred parlamentom ktorý im znížil dávky, oni si nevedia zabezpečiť prácu, nevedia pracovať, nevedia si vymyslieť nič čím by svoju ekonomiku nakopli a tupo čakajú na pomoc. No veď neurobili dvadsať rokov nič. Ruku na srdce, ak by nám bolo dobre a dvadsať rokov by sme dostávali prachy za nič kto by si sťažoval. Gréci sa stavajú proti vláde, nedokážu si uvedomiť, že prijali zodpovednosť za spoločnú menu, nemajú nič čím by ručili, neprispievajú ničím do spoločnej ekonomiky. Nemám ten dojem, že by grécky olej a víno (ktoré, ako sa jeden človek vyjadril, je „Nejlevnejší herák na světe“) výrazne znížilo dlh, resp. odvrátilo bankrot. Zaťali sekeru a nemajú ju čím zaplatiť. Chovali sa nezodpovedne a mali by trpieť, lenže nesmú padnúť, pretože padne eurozóna. Tak to je, ale táto „eurovka“ má dve strany.


Toto nie je o Grécku, nemôžeme len čerpať a nepomáhať. Každá krajina si zaslúži pomoc, tí ľudia nemôžu za to, že ich politici boli príliš sociálne štedrí. Musia si, ale uvedomiť, že musia do Únie niečo dať. Znie to ako vyhrážka, ale je to realita. Ak začnú povodne, alebo nastane nejaká katastrofa, kto nám dá peniaze? Únia by dala, lenže budeme mať to stigma rebela a sólového hráča. Ak konáme sebecky, rovnakú odpoveď musíme aj očakávať. Gréci majú ostrovy, majú dlhopisy, ktoré ešte majú cenu, ak ale padnú, cenu mať nebudú a stratia sa miliardy eur. V opačnom prípade si môžeme tieto ostrovy nárokovať, nech sa zaručia majetkom, je mi to jedno. My ich ideme zachrániť, tak mi je jedno, že sa im zmenší územie. Ak do toho padne eurozóna, ekonomika sa zastaví.


Jediné čo zostáva urobiť, je odsúdiť politikov v Grécku, ktorí zapríčinili túto finančnú genocídu. Vykúpiť Grékov a zobrať ich do poručníctva, zakázať im rozhodovať o ich financiách a vysvetliť im ako to vlastne chodí, ako sa vedie ekonomika štátu. Je treba ozdraviť štáty, ktoré idú dole vodou a je treba aby gréci platili a splácali pokiaľ nesplatia!


Pre nás to znamená možno koniec vlády, ktorá mala tú vôľu dostať náš štát do pozitívnych čísiel. Možno mala tú vôľu pomôcť, zjavne sa to nedozvieme alebo áno? Ja si zapálim v bare cigaru a nechám odpoveď na túto otázku na vláde nech si o svojom osude rozhodnú sami. Alebo moja cigara bude kadidlom na pohrebe vlády, alebo sa štýlovo rozlúčim s ďalším všedným dňom.


Majte sa, ja si idem bafnúť ;)


pondelok 3. októbra 2011









Stále častejšie vidím, ako sa vo svete okolo nás, stierajú rozdiely medzi mužmi a ženami. Feministky prekvapím, ale len z tej ženskej stránky. Ak pominieme pár transvestitov a mužov čo sa nechali preoperovať na ženy, tak ženy lietajú do vesmíru, bojujú v armáde, to vieme, už dávno. Zarážajúce je s akou ladnosťou si ženy osvojili fajčenie cigár, popíjanie whiskey, lovu, šoférovanie športových áut a oddávaniu sa v minulosti čisto mužským radovánkam.


Na druhú stranu aj muži si začali osvojovať tie ženské, voľno-časové aktivity, ako kaderník, nakupovanie (muži trávia v obchodoch čoraz viacej času), materská dovolenka. Toto sú úkony, ktoré sa dostali do stavu spoločenskej normálnosti. Udivujú ma muži v ružovom, muži fajčiaci takzvané „slimsky“, 45 kilový „chlapáci“ s dlhým blond „három“ a padajúcimi rifľami. Udivujú, ale chápem, je to nový trend a verím, že ich to opustí a začnú jesť. Nie, vlastne nechápem, ale tolerujem. Ak môže byť žena dostatočne tvrdá na to slúžiť v armáde, či tvrdo pracovať kdekoľvek. Muži si tiež môžu vybrať a zoslabnúť.



Muž je živiteľ a žena za sporákom. Aj také ženy sú, ktoré chcú byť za sporákom, buď sa im nechce pracovať v práci alebo je to pre nich nepredstaviteľné. Lenže tie ženy sa dokážu vynikajúco postarať o rodinu a domácnosť, je teda na chlapoch aby zarábali prachy. Nikto z nich nepracuje menej tvrdo než ten druhý. (Osobne sa mi stalo, že som sa musel postarať pár dní o dve malé decka, takže približne, viem o čom hovorím: prebaliť, navariť, upratať – celkom makačka) Na druhú stranu sú také ženy, ktoré majú vysoko, finančne ohodnotenú prácu a nemienia sa jej vzdať. Muž sa nikdy nechce vzdať práce, ale ak sa rozumne dohodnú, vždy je to pre rodinu lepšie. Ale aj ženy živiteľky a muži na materskej – by mali byť vysoko cenení, pretože sú to prakticky priekopníci zo sveta mužov.



Použijem myšlienku z britského seriálu „Manchild“ – späť ku žene fajčiacej cigaru. Na Kube, niečo úplne normálne, ale v Európe sa to veľmi nenosilo. Cigara patrila vždy mužom. Značila upokojenie a spolu s dobrou whiskey či koňakom bola odmenou za celodenné starosti. Či skorej to bola prestíž? Ako sa to vezme a nejako sa to vezme. Ak si prezrieme dnešné cigarové kluby, nájdeme tak mužov, ako aj ženy a nefajčia len ženský typ cigary. Vidno aj ženu s riadnym „churchilom“, kde cigara samotná je pomaly väčšia ako jej ruka. Ale je to tak a je to sexy. Len si to predstavte páni, ženu v dobre padnúcom tmavom kostýme, ako sedí v koženom kresle, kde pozadie tvorí interiér z anglického dubu, doplnený dymom z drahej cigary. V jednej ruke má whiskey a v druhej vyššie zmienenú cigaru. Vkladá si ju do úst, ktorým dominujú červené pery, sexy...........no, ale......už dosť. Cigara je niečo čo sekne aj ženám.



Je však len jedna vec, ktorú si môže vziať do ruky len muž a jedna vec ktorú si môže dať len žena. Ak si to vymenia nebudú vôbec vyzerať dobre. Fajka – na tabak ! ! !, je čisto mužská záležitosť, náhrdelník z perál je čisto ženská záležitosť. Ak si muž dá perly a žena zapáli fajku – na tabak ! ! ! bude to vyzerať nepekne a nehodí sa to. Niekedy ma napadá, či by sme nemali nechať niektoré zvyky a úkony len mužom a niektoré len ženám. Jednoducho preto, lebo im to u toho sekne.



Pevné zdravie a veľa sily do toho zložitého života, praje Maňas!

pondelok 4. júla 2011


Totalitarizmus je OUT


„Na korouhvy státu ční emblém s gilotínou,.......na rohu ulice vrah o morálce káže........byl smutný tenhle stát když zakázali psát a zakáli psát a zakázali spívat......jen motýl smrtihlav se nad tou zemí snáší, kde v kruhu tupých hlav tkví veličenstvo kat.“ KAREL KRYL „Veličenstvo kat“


Jeden generál, komisár, maršal, vodca, horšom prípade vyšinutý magor s nedokončenou základkou (napr. Klement Gotwald, Josif .V. Stalin) kadejaký niktoš ktorý stojí, resp. chvála Bohu stál na najvyššom mieste v štáte. Disponujúc políciou, milíciou a kadejakou bandou špinavých donášačov aj keď v oblekoch, rozkazujúc ľuďom čo majú robiť, čo majú spievať, čo sa majú učiť a aká je vlastne „pravda“ o veciach minulých. Sloboda je len v myšlienkach za odvahu a pravdovravnosť sa trestá. Veď čo urobili vojaci, ktorí bojovali v československej armáde, aj v Rusku aj v Afrike, vo Francii? Čím sa previnili? Odvahou poraziť nacistov? Hm tak konali ľudia, ktorý nič proti nacistom neurobili, ktorí vládnuť chceli avšak zásluh nemali. Tam sa ukázalo bratstvo, takéto stopy krvi už komunizmus zo seba nezmyje ani keby tisíc tovární a činžiakov postavil. Nechápem slepcov a zadubencov čo si dovolia túto dobu temna chrániť. Keby sme mali znovu dovoliť komunizmus, to môžeme rovno vzkriesiť Hitlera z hrobu, medzi komunizmom, frankizmom, fašizmom a nacizmom nie je žiadny rozdiel. Ak budeme kontrovať za mŕtvych ľudí prosperujúcou ekonomikou, sme prízemnejší tvorovia než červík. Bolo to aj u nás od roku 1948 kedy sa mraky totality zatiahli nad východom Európy. Je to základ každej totality a ubíjania ľudskej individuality a slobody. Nemalo by sa to nikdy začať, tobôž ešte opakovať.


Nebudem tu križovať len komunistov, aj keď si to zaslúžia až do súdneho dňa každý deň. Totalita je všeobecný pojem a postihuje celé politické spektrum, ľavica či pravica, podaktorí ani nevedia za koho kopú a väčšine je to jedno.


Posledné roky nám ukázali, že stačí len málo aby sa režim padol na kolená. Tiež sme zistili, že ak je režim na kolenách popraví sa sám a to skutkami z minulosti. Nič nie je na večné časy, o pár, možno desiatok rokov bude vymyslené lepšie zriadenie než je demokracia. Všetko je modifikovateľné. Musíme uznať, že totalita a vláda jednej strany, je demagógia a krok späť. Čo sa týka demokracie, tak nás komunizmus nikam neposunul, spoločnosť sa preliezla špinou a hnusom z ŠTB a VB. Špecialitou boli PSVB – pomocná stráž VB (a.k.a. „Pitomec stojící vedle blbce“). Tento odpad spoločnosti vykonával rozkazy najväčších potkanov, ktorí si mohli podať ruky z každým „náckom“ alebo „fašistom“ na svete. GESTAPO a SS detto.


Nevadí, komunizmus a východný blok, to bol výsledok vyššej politiky než európskej, bohužiaľ sa to stalo a snažme sa nech sa to neopakuje, rovnako ako nacizmus. Akákoľvek ideológia tlačená do ľudí pomocou hrubej sily nemá zmysel. Pokiaľ má niekto záujem držať ľudí za asistencie silových zložiek, nepochodí. Najväčšia sila je vox populi a ten, aj keď mlčí dlho, vždy prehovorí. Boli sme tomu svedkami v nespočetnom množstve revolúcií, od Veľkej Francúzskej, vojny o nezávislosť USA, Veľkej októbrovej revolúcie[1], až po revolúcie rokov 90. Teraz sme mohli na TA3, CNN, BBC pozorovať ako sa to vyvíjalo v arabskom svete.


Tam kde mali hlavné slovo USA a boli podporovateľmi režimov sa autoritárske junty zrútili a ľudia sa začali učiť ako používať demokraciu. Tam kde boli východom a Iránom podporované vlády sa bojuje. Líbya, Sýria ale aj Katar sa vedú kruté boje, najhoršie sú na tom Líbya a Sýria, kde v kráľovstve dvojníka Sagvana Tofiho sa to zvrhlo na rozdelenie armády a boj medzi lojálnou časťou vojska diktátora a prakticky západne podporovanými povstaleckými jednotkami. V globálne to môžeme posúdiť ako voľby, len v demokracii sú každé 4-5 rokov a bez krvi. Totalitné režimy sa menia a volia sa guľkami a bombami.


Svet napreduje, vyvíja sa o tom už som hovoril, režimy sa zmenili v Európe, totalite odzvonilo až na pár vytrvalcov ako Lukašenkove Bielorusko. Vidíte práve sme si vysvetlili čo je to totalita, dve slová, stručne a jasne. To Bielorusko Lukašenkovi nepatrí, patrí Bielorusom, nie nejakému šašovi v uniforme, je to zem ľudí. Vlády by sa mali meniť, pravicová, ľavicová, stred, úradnícka vláda. Nie však vojenská, nie totalitná vláda jednej strany. Neobmedzený vládca, bez možnosti legálneho zosadenia si potom myslí, že má patent na rozum a pritom je sprostejší a krutejší každým rokom vo vláde. Zvrtne sa to na to čo bolo v Nemecku alebo východnom bloku počas druhej polovice 20. Storočia (Vláda krutých, komunistických alkoholikov, následne tupá gerontokracia) Človek musí prehrávať aby sa naučil byť lepším. Preto sa nedarí konštantne, pretože vždy niečo pokazíme. Ale povedzme Lukašenkovi, Mubarakovi, Castrovi, Assádovi – „ Tak to si posral. “ .... Čo sa stane nechám na vašej fantázii.


Totalita je špatná, diktatúra, vláda jednej strany je spiatočnícka. Ľudia majú právo povedať si, že ich vláda je hrozná, že sa im to nepáči. Nesmieme byť usmolený a usadnutý, sedieť doma a starať sa len o seba a o to čo je za hranicami pozemku sa nezaujímať. Je to náš štát, nepatrí politikom, vláda sa musí báť ľudí, nie ľudia vlády. To už tu bolo, NEFUNGOVALO TO a STÁLO TO PRIVEĽA ŽIVOTOV. Už nikdy viacej totalitu, NIKDY a NIKDE....vyšla z módy! Vážme si slobodu.


Tak zasa niekedy, Váš Maňas......









[1] Ja nijako nespochybňujem skorumpovanosť a elitárstvo v Cárskom Rusku. Problém bol, že ani po revolúcii sa nič nezmenilo. Elitárstvo pokračovalo, len sa vymenili elity. Milióny ľudí zomierali na základe rozkazov jedného či viacero bláznom v Kominterne, ktorá mala zastupovať ľud, avšak nestalo sa tak.

sobota 15. mája 2010

Nacionalizmus náš každodenní alebo nekonečná slepota a sprostosť národa Slovenského !

Nacionalizmus náš každodenní alebo nekonečná slepota a sprostosť národa Slovenského !
„ My pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť zo zemou, a keď zrovnáme Budapešť obrátime sa na sever a zrovnáme aj Čechov hnusných maďarských.“ Ján Slota, predseda SNS
Len malá ukážka toho, že do politiky môže ísť skutočne ktokoľvek, hlavne teda u nás na Slovensku. Ako to bolo v tej reklame, sme rozprávková krajina, áno to sme, dvadsať rokov po páde komunizmu nám vládnu komunisti a naďalej kradnú, jediné čo však teraz budujú sú ich panstvá. Nikomu ich nezávidím, tiež by som budoval a každý kto pri čítaní tohto textu hovorí, že nie je pokrytec. Mňa len štve ako chabo to zakrývajú a čo ma štve najviacej, tak to je nízka inteligencia nášho národa, že nedokáže čítať medzi riadkami a vidieť inak veľmi dobre viditeľné špinavosti a zlodejstvo/denný chlieb našich politikov.
Sme národ hrdý? Nie. Sme národ moderný ?
Modernosť nášho národa je niekde medzi dobou kamennou a bronzovou. Kto za to môže? Nie je to náš pán premiér Fico, ktorý sa ešte nevyrovnal s tým, že režim kde bol taká červená hviezda už nie je, lebo jednoducho nefungoval a zruinoval ekonomiky celého východného bloku. Ani to nie je pán expremiér Mečiar, ktorý aj to málo čo tu po komunistoch zostalo postavené v snahe naplniť pokladnicu (nie však štátnu) predal a tým zruinoval celý náš národ. Ani to nie je pán expremiér Dzurinda, ktorý sa svojou „ritno-alpinistickou“ politikou voči USA ako jediný skutočne snažil zo Slovenska niečo urobiť.
Kradol?
Áno, sme Slováci je to náš národný zvyk. Uvedomme si, že ak si chcel expremiér Dzurinda aj nahrabať, ako vraví náš súčasný pán premiér „ Červenáček“, tak musel Slovensko ekonomicky postaviť na nohy aby bolo z čoho! Ak sa bavíme v rovine toho, kto lezie komu do rekta. Jednoducho môžeme považovať nášho „ Červenáčka“ za východným smerom plaziaceho sa hada, lebo lezie do otvoru ako Rusku, tak Číne, Vietnamu a z Lýbie urobil strategického partnera. Nevyčítajte preto Dzurindovi, lebo on liezol len do jednej aby sme niečo znamenali, „Červený“ lezie do piatich ak počítame aj tú veľkú, ktorú má Jiří Paroubek (inak Robkov nezdolný kolega z komunistickej partaje a hrdý obranca socializmu so zlodejskou tvárou). A znamenáme stále menej a menej.
Najhorším subjektom na našej politickej scéne je patrón slovenských alkoholikov, vrchný strážca slovenského dvojkríža a monopol na nacionalizmus Janči Slota  . Za jeho výroky by sa nemusel hanbiť skutočne žiadny pravidelný návštevník reštauračného zariadenia či už z Gbelov, od Geľnice, alebo Paty. Slovník v NR SR, tohto kvázi národniara patrí do zapľuvanej putiky v čase druhej hodiny ráno. Preberiem tak často používanú frázu „ Červenáčka“ : „ Iba idiot môže povedať, že tomuto človeku záleží na Slovensku.“ Janči s umom a obratnosťou chovanca ústavu na Prednej hore, by mal akurát spievať „krásnu“ pieseň Domovina s Braňom Mojsejom na vyššie zmienenom pôsobisku pravidelných užívateľov destilovaného ovocia. Táto certifikovaná hanba národa Slovenského, ktorý okrem Bugára a Csákyho v živote nevidel živého Maďara, by mala byť z politickej scény odsunutá, lebo len brzdí vývoj Slovenska ako plnohodnotnej krajiny EÚ v 21. Storočí a robí nám PR, že keby sme pustili v politickej debate ku stolu s prepáčením „hovno“ a to celú dobu mlčalo, sme viacej šťastný ,než tento potomok Alexandra Macha a Vojtecha Tuky.
To isté platí aj o predstaviteľoch Fidezsu a Jobbiku. Ďalšia banda, ktorá si nezadá v neznášanlivosti s Jančim a jeho SNSkou, potrebuje na to aby sa dostali do parlamentu, pardon POTREBOVALI, zobudiť v ľuďoch zapálenie pre jednu vec. A keď si predstavíme, že Gyurcsániho veľká SOCIÁLNA vláda dostala Maďarsko svojou politikou tam, kde bude za chvíľu aj Slovensko ak nám tu „Červenáček“ začne budovať „socializmus“, nemôžeme sa diviť Maďarom, že sa ho chceli zbaviť. Orbánove reči sú nepodložené, provokatívne a jeho argumenty deravé ako ústa starej ženy. Chvála pánu Bohu, že „Červenáčka“ nejako na chvíľu osvietilo a do vedenia Ministerstva zahraničných vecí dosadil pána Lajčáka, ktorý ako kariérny diplomat vie čo sa patrí, aj keď mu jeho prácu, dennodenne ospravedlňovať Jančiho „žvásty“ nezávidím.
Jedno je isté, že krásne reči o nacionalizme a teraz tak krásne prezentované reči o Maďarskom ohrození, na môj podiv, nádherne kryjú kšefty našej vládnej koalície „červených opíc“ (ospravedlňujem sa všetkým opiciam), ktoré ako vždy nie sú pre Slovensko, ani do štátnej kasy, ale do ich. Slovák pri svojej nekonečnej dobrote, slepote a obrovskom patriotizme ak ide o veci národné nasleduje „ Červenáčka“ a Jančiho ako stádo oviec!
V korupcii sa ale žiadna vláda či už Mečiarova, alebo Dzurindova nemôže rovnať výške korupcie na Slovensku počas vlády „ Červenáčka“. A ak sa bavíme o sociálnej politike a sociálnom štáte, tak minulá vláda bola kritizovaná, že sociálny systém na Slovensku je nedostatočný. On aj bol, ale za to ekonomika a pracovné miesta tu len prekvitali. Dnes? Sociálny systém a starostlivosť zhoršila (to že majú dôchodcovia o 50€ viacej mňa ako študenta nijako nevytrhne, a úprimne len ma to zadlží, pretože všetky prachy z rezervných fondov SR sú v pánu.) A sociálny štát a zmýšľanie? Končí a začína na plagáte SMERu. Sociálny štát je len suchá fráza „ Červenáčka“ a jeho bandy zlodejov aby dala ľuďom šancu, že nebojte bude lepšie, oni to povedia, ale roky 2006 – 2010 nás presvedčili o tom, že všetko čo povedali, povedali a tam to aj skončilo. Nič zo sľubov nebolo splnené a všetko z peňazí bolo stratené.
Takže sa s Vami milí čitatelia lúčim neoficiálnym heslom SMERu : „ PRE NÁS A ZA VAŠE !“ a prosím Vás aby ste si len dobre premysleli a keď už idete odovzdať hlas, tak sa nedušujte a pozorne počúvajte čo Váš kandidát hovorí, nejednajte s emóciami a pri nadávaní na iné národnosti buďte opatrný lebo to čo poviete a spravíte sa vám vráti dvojnásobne. Prečítajte si historické fakty zmierte sa s tým, že tu Maďari boli, vysmejte sa Maďarským šaškom (GARDÁM) do tváre, ale žiadne expresívne výrazy na margo Maďarského národa, buďte slušný. Veď ani mi nemôžeme za to, že Janči Slota je taký prechľastaný idiot a tiež by sme nechceli aby náš súdili podľa jeho výrokov.

Veľa zdravia a šťastia a neberte život zasa tak vážne, Váš Maňas ;)