Stále častejšie vidím, ako sa vo svete okolo nás, stierajú rozdiely medzi mužmi a ženami. Feministky prekvapím, ale len z tej ženskej stránky. Ak pominieme pár transvestitov a mužov čo sa nechali preoperovať na ženy, tak ženy lietajú do vesmíru, bojujú v armáde, to vieme, už dávno. Zarážajúce je s akou ladnosťou si ženy osvojili fajčenie cigár, popíjanie whiskey, lovu, šoférovanie športových áut a oddávaniu sa v minulosti čisto mužským radovánkam.

Na druhú stranu aj muži si začali osvojovať tie ženské, voľno-časové aktivity, ako kaderník, nakupovanie (muži trávia v obchodoch čoraz viacej času), materská dovolenka. Toto sú úkony, ktoré sa dostali do stavu spoločenskej normálnosti. Udivujú ma muži v ružovom, muži fajčiaci takzvané „slimsky“, 45 kilový „chlapáci“ s dlhým blond „három“ a padajúcimi rifľami. Udivujú, ale chápem, je to nový trend a verím, že ich to opustí a začnú jesť. Nie, vlastne nechápem, ale tolerujem. Ak môže byť žena dostatočne tvrdá na to slúžiť v armáde, či tvrdo pracovať kdekoľvek. Muži si tiež môžu vybrať a zoslabnúť.

Muž je živiteľ a žena za sporákom. Aj také ženy sú, ktoré chcú byť za sporákom, buď sa im nechce pracovať v práci alebo je to pre nich nepredstaviteľné. Lenže tie ženy sa dokážu vynikajúco postarať o rodinu a domácnosť, je teda na chlapoch aby zarábali prachy. Nikto z nich nepracuje menej tvrdo než ten druhý. (Osobne sa mi stalo, že som sa musel postarať pár dní o dve malé decka, takže približne, viem o čom hovorím: prebaliť, navariť, upratať – celkom makačka) Na druhú stranu sú také ženy, ktoré majú vysoko, finančne ohodnotenú prácu a nemienia sa jej vzdať. Muž sa nikdy nechce vzdať práce, ale ak sa rozumne dohodnú, vždy je to pre rodinu lepšie. Ale aj ženy živiteľky a muži na materskej – by mali byť vysoko cenení, pretože sú to prakticky priekopníci zo sveta mužov.

Použijem myšlienku z britského seriálu „Manchild“ – späť ku žene fajčiacej cigaru. Na Kube, niečo úplne normálne, ale v Európe sa to veľmi nenosilo. Cigara patrila vždy mužom. Značila upokojenie a spolu s dobrou whiskey či koňakom bola odmenou za celodenné starosti. Či skorej to bola prestíž? Ako sa to vezme a nejako sa to vezme. Ak si prezrieme dnešné cigarové kluby, nájdeme tak mužov, ako aj ženy a nefajčia len ženský typ cigary. Vidno aj ženu s riadnym „churchilom“, kde cigara samotná je pomaly väčšia ako jej ruka. Ale je to tak a je to sexy. Len si to predstavte páni, ženu v dobre padnúcom tmavom kostýme, ako sedí v koženom kresle, kde pozadie tvorí interiér z anglického dubu, doplnený dymom z drahej cigary. V jednej ruke má whiskey a v druhej vyššie zmienenú cigaru. Vkladá si ju do úst, ktorým dominujú červené pery, sexy...........no, ale......už dosť. Cigara je niečo čo sekne aj ženám.

Je však len jedna vec, ktorú si môže vziať do ruky len muž a jedna vec ktorú si môže dať len žena. Ak si to vymenia nebudú vôbec vyzerať dobre. Fajka – na tabak ! ! !, je čisto mužská záležitosť, náhrdelník z perál je čisto ženská záležitosť. Ak si muž dá perly a žena zapáli fajku – na tabak ! ! ! bude to vyzerať nepekne a nehodí sa to. Niekedy ma napadá, či by sme nemali nechať niektoré zvyky a úkony len mužom a niektoré len ženám. Jednoducho preto, lebo im to u toho sekne.

Pevné zdravie a veľa sily do toho zložitého života, praje Maňas!