Dum spiro, spero!

Dum spiro, spero! _Cicero

Podľa kalendára, ktorý vypracovali Mayovia niekoľko milénií naspäť, mal byť tento rok koncom sveta. Všetci si isto pamätáme na proroctvá Nostradama, ktorý povedal, že rok 2000 bude koncom sveta a môžeme menovať stovky ďalších „veštcov“. Podobné teórie postavené na piesku sa ujali v Holywoode, aj v knižnom svete, ale našťastie nie v hlavách ľudí, aspoň dúfam. Tento starobylí národ sa už nemôže brániť, že to nemysleli tak ako sme to my pochopili. Rozum nám vraví pozrieť sa na problém aj z iného uhla, sme osvietený ľudia 21. storočia sme naučený pochybovať, aspoň niektorí. Internet je nikdy nekončiaca knižnica, plná neoverených informácií. Raz, myslím, že to bolo počas môjho štúdia na štátnice som sa dostal k zaujímavému článku. Obsahoval teóriu, ktorá vysvetľovala, že Mayovia videli rok 2012 ako rok veľkých zmien a radikálnych krokov, nie ako koniec sveta. Môže to byť pravda aj nemusí, ja si však vyberám to čo mi viacej sadne.

Ak sa retrospektívne pozrieme na tento rok – menilo sa toho veľa, prevažne vlády, partneri, zamestnania, obľúbené značky tabaku, ale hlavne išlo o zmeny osobnosti. Neviem ako vy, ale ja som si začal uvedomovať chyby, pokúšam sa ich meniť a pretvárať. Hm...táraniny ako každé novoročné predsavzatie – lenže veci sa skutočne dali do pohybu. Pozorujem to aj na životoch ľudí vôkol mňa. Na to aby sme urobili potrebné kroky ku zmene musíme v sebe objaviť nádej a odvahu. Musíme veriť, že sme schopný dosiahnuť to čo chceme a musíme tak aj vykonať. Nádej bez odvahy je ako kaviareň bez kávy. Nikto nám nepovie čo máme robiť, to je len na nás. Nikdy sa nemôžeme spoliehať na ostatných, vždy je lepšie veci si vybaviť sám, ak vám niekto pomôže je to plus, ale nikdy nemožno byť na niekom závislí. Kľúčom k úspechu je nikdy nebyť so sebou spokojný a stále sa zlepšovať, to platí ako v partnerskom vzťahu, tak v škole, športe aj práci. Úprimne, kto nechce byť úspešný?   

Netreba sa nikdy báť posunu vpred, kroku do neznáma, netreba mať strach zo zmien. Každá jedna skúsenosť je poučná, ak sa to nepodarí, tak ste zasa o niečo múdrejší. Obdobie mladosti, je obdobím chýb a omylov, kde z každého sa poučíme. Človek akokoľvek múdry nemôže sa vyvarovať chybám tie sa stávajú. Hlúpy človek chyby opakuje, preto sa nikdy nepoučí. Že sa zmeny ťažko robia? To by potom stáli za nič, keby jednoduché kroky viedli k zásadným zmenám. Všetko závisí od odvahy konať. Život je ako vysokohorská turistika (alebo plávanie, alebo čokoľvek iné) vyberieme sa na vrchol a je to náročné, potom stojíme na vrchole a vidíme tú krásu a ten pocit, že sme to dokázali. Potom je len na nás či pôjdeme ďalej, ak sa chceme niekam posunúť ideme na ďalší kopec. Zostúpime a to robíme s lepším pocitom, lebo v dedine v údolí nám ponúknu šálku „kafe“. Tento bod môžeme nazvať stagnáciou rovnakou, ako keď zostávame na vrchole (pretože sú tu ďalšie, ktoré treba dobývať) . Aby sme dosahovali nových vrcholov musíme sa dostať cez dediny v údolí, kde sa cítime pohodlne, ale musíme prekonávať vyššie a vyššie kopce a hory. Zostupy sa stávajú ťažšími a my musíme prekonávať pohodlie údolí aby sme vyrazili znovu dobývať výšiny.

Horolezeckou metaforou som sa pokúšal hodiť na papier myšlienku stanovenia cieľov a ich dosahovanie. Človek by sa nikdy nemal báť konať, vždy musí nájsť v sebe silu na rozhodnutia a vždy musí ísť vpred, neotáčať sa, nezastavovať. Ak si raz povie, že ten vrchol chce dosiahnuť, nič mu nesmie stáť v ceste. Najhorším nepriateľom v dosahovaní cieľov je človek sám, pretože len on sám predstavuje hranicu, ktorú treba prekonať. Každý deň je príležitosť vykonať niečo nové!

Prekonávajte hranice – prekonávajte seba!

Veľa šťastia a odvahy konať!

Maňas...